Conwayova hra Game of Life je jedným z najznámejších príkladov celulárnych automatov. Ide o jednoduchý model, kde každá bunka na nekonečnej dvojrozmernej mriežke môže byť buď živá, alebo mŕtva. Jej stav sa mení v závislosti od stavu jej ôsmich susedov a vopred určených pravidiel. Hoci sú tieto pravidlá mimoriadne jednoduché, vedú k fascinujúcim dynamickým vzorom, ktoré simulujú zdanlivo "živé" správanie.
Na týchto jednoduchých princípoch vznikajú komplexné štruktúry, ako sú oscilátory (vzory, ktoré sa periodicky opakujú), "spaceshipy" (vzory, ktoré sa pohybujú po mriežke), alebo dokonca stacionárne útvary nazývané stabilné objekty. Hoci sa hra života môže zdať ako jednoduchá simulácia, je v skutočnosti výpočtovo úplná. To znamená, že v princípe dokáže simulovať akýkoľvek výpočet. Niektorí vedci dokonca dokázali vytvoriť v hre života funkčné logické obvody a dokonca aj jednoduché počítače!
Pri skúmaní týchto vzorov však vyvstáva otázka: čo ak by sme však opustili binárny systém (živá/mŕtva) a zaviedli fuzzy logiku do tejto hry. Takáto fuzzifikácia by mohla otvoriť nové možnosti pre skúmanie dynamických procesov a možno objaviť vzory, ktoré sa v klasickej hre neobjavujú. Je to prirodzený prístup, keďže v reálnom živote sú stavy často plynulé a kontinuálne, zatiaľ čo ostré binárne rozdelenie je skôr výnimkou než pravidlom.
Implementácia fuzzy logiky do hry Life predstavuje výzvu aj príležitosť. Ako upraviť pravidlá pre fuzzy stavy? Aké nové vzory by vznikli s plynulými prechodmi? Mohli by fuzzy konfigurácie ukázať nové oscilátory, stabilné vzory alebo dokonca niečo, čo sa podobá na analógovú výpočtovú logiku?
Táto práca sa preto zameriava na prienik medzi klasickou hrou Game of Life a fuzzy logikou. Naším cieľom je rozšíriť tieto základné pravidlá a skúmať, ako fuzzy logika ovplyvní tento model.